Uverejnené: PC REVUE, č. 2, 2003, ss. 80–82.

Webové stránky a webové štandardy

Igor Podlubný

Ako­náh­le je strán­ka uve­rej­ne­ná na in­ter­ne­te, je do­stup­ná kaž­dé­mu po­u­ží­va­te­ľo­vi in­ter­ne­tu. Zve­rej­ne­ním osob­nej strán­ky au­to­ma­tic­ky vstu­pu­je­me do naj­väč­šej Big Bro­ther show na sve­te. Pre­čo?

Je­di­ným dô­vo­dom na príp­ra­vu a zve­rej­ne­nie web strán­ky — či už ide o fir­mu, vlád­nu ale­bo ne­vlád­nu or­ga­ni­zá­ciu, zá­uj­mo­vú sku­pi­nu ale­bo jed­not­liv­ca — je zvi­di­teľ­ňo­va­nie sa. Je jas­né, že spo­me­nu­té mož­né ty­py sub­jek­tov sle­dujú veľ­mi od­liš­né cie­le. Na­prík­lad fir­ma chce pro­stred­níc­tvom pre­zen­tá­cie na we­be zvý­šiť od­byt vý­rob­kov a úro­veň slu­žieb zá­kaz­ní­kom a tým aj vý­sled­ný zisk, kým osob­ná strán­ka ve­dec­ké­ho pra­cov­ní­ka slú­ži na ší­re­nie do­sia­hnu­tých vý­sled­kov a bu­do­va­nie, resp. udr­žia­va­nie ur­či­tých po­zí­cií v zod­po­ve­da­jú­cej ve­dec­kej ko­mu­ni­te. Na do­sia­hnu­tie tých­to rôz­nych cie­ľov však tre­ba spl­niť rov­na­ké zá­klad­né kri­té­rium — strán­ka mu­sí byť do­stup­ná ma­xi­mál­ne ši­ro­ké­mu kru­hu po­u­ží­va­te­ľov in­ter­ne­tu.

1  Nutná podmienka dostupnosti stránky

Nut­nou pod­mien­kou ma­xi­mál­nej do­stup­nos­ti strán­ky je to, aby strán­ka vy­ho­vo­va­la pri­ja­tým štan­dar­dom (HTML, XHTML, XML, CSS atď.) a bo­la tech­nic­ky bez­chyb­ná. Len za tej­to pod­mien­ky sa ne­mi­nú účin­kom iné zlož­ky — text, gra­fi­ka, ani­má­cia atď.

V sú­čas­nos­ti štan­dar­dy pre web vy­víja a sch­va­ľuje kon­zor­cium W3C (http://www.w3.org/). Kon­zor­cium W3C vznik­lo nie z roz­to­pa­še, ale pre uľah­če­nie a usmer­ňo­va­nie ďal­šie­ho vý­voja in­ter­ne­tu. Ži­vel­ný vý­voj in­ter­ne­to­vých tech­no­ló­gií v mi­nu­los­ti pri­vie­dol k sta­vu, keď ne­sú­ro­dosť po­u­ží­va­ných pros­tried­kov za­ča­la brz­diť ďal­ší roz­voj in­ter­ne­tu tak v ob­las­ti ší­re­nia a vý­me­ny in­for­má­cií, ako aj v ko­merč­nej ob­las­ti. „Domácke“ vy­lep­še­nia a roz­ší­re­nia ja­zy­ka HTML hlav­ne zo stra­ny fi­riem Micro­soft a Netscape v ur­či­tom ob­do­bí vy­vo­la­li po­tre­bu udr­žia­vať as­poň dve ver­zie fi­rem­ných strá­nok — jed­nu pre Micro­soft In­ter­net Ex­plo­rer a jed­nu pre Netscape, čo pre­dra­žo­va­lo ná­kla­dy na údrž­bu we­bo­vých sí­diel  fi­riem. V eš­te hor­šej si­tu­ácii sa ocit­li sub­jek­ty, kto­ré ne­dis­po­nujú zby­toč­ný­mi fi­nanč­ný­mi pros­tried­ka­mi (na­prík­lad vlád­ne a ne­vlád­ne or­ga­ni­zá­cie, uni­ver­zi­ty a iné ško­ly), kto­ré si s po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov ne­moh­li do­vo­liť zby­toč­nú dup­li­cit­nú prá­cu a tým aj dup­li­cit­nú plat­bu za ňu.

Prá­ve uve­do­me­nie si spo­loč­ných po­trieb a spo­loč­ných prob­lé­mov pri­ro­dze­ne pri­vied­lo k za­lo­že­niu kon­zor­cia W3C, kto­ré­ho člen­mi sú tvor­co­via web pre­hlia­da­čov, vý­znam­né soft­vé­ro­vé fir­my, vy­da­va­teľ­stvá, uni­ver­zi­ty a iné or­ga­ni­zá­cie, kto­ré svoju bu­dúc­nosť spá­jajú s in­ter­ne­tom.

2  Koľko existuje web prehliadačov?

Na via­ce­rých  strán­kach náj­de­me pre­hlá­se­nie ty­pu: "Opti­ma­li­zo­va­né pre Micro­soft In­ter­net Ex­plo­rer 5 a vyš­šie, roz­lí­še­nie 800x600", pri­čom kla­sic­ká ob­ha­jo­ba toh­to prí­stu­pu znie spra­vid­la tak­to: "Aj tak MS IE po­u­ží­va až 80% ľu­dí na in­ter­ne­te." Ale čo majú ro­biť po­u­ží­va­te­lia iných pre­hlia­da­čov? Ne­za­bú­daj­me, že naj­dô­le­ži­tej­šou vlast­nos­ťou kaž­dej strán­ky by ma­la byť jej do­stup­nosť — aj bie­lym, aj čier­nym, aj vi­dia­cim, aj ne­vi­dia­cim a sla­bo­zra­kým, aj hlu­chým, aj ma­ji­te­ľom 19-pal­co­vých mo­ni­to­rov, aj vlast­ní­kom mo­ni­to­rov 14-pal­co­vých — jed­no­du­cho ma­xi­mál­ne­mu po­čtu ľu­dí bez ohľa­du na ich fy­zic­ké dis­po­zí­cie, ope­rač­ný sys­tém, typ a veľ­kosť mo­ni­to­ru, vý­kon pro­ce­so­ra atď. 

Uve­die­me prav­de­po­dob­ne veľ­mi ne­ú­pl­ný zo­znam exis­tu­jú­cich zá­klad­ných pre­hlia­da­čov: AOL,  AOL-Compuserve,  AOL-Netscape,   AOL-TV,  Escape,  HotJava,    IBM Web Browser,  iCab,  Gal­eon, K-Meleon, Konqueror,  Liberate TV Navigator,  Lynx,   Microsoft Internet Explorer,  Microsoft MSN Explorer,  Microsoft MSN-TV Viewer, Mozilla,  NeoPlanet,  OmniWeb,   Opera,  W3C Amaya. Ok­rem to­ho, exis­tuje po­mer­ne ve­ľa ďal­ších pre­hlia­da­čov, kto­ré sú v sku­toč­nos­ti nad­stav­ba­mi k nie­kto­rým z uve­de­ných ale­bo ich mo­di­fi­ká­cia­mi. Tre­ba spo­me­núť aj pre­hlia­da­če pre ľu­dí s te­les­ný­mi pos­ti­hnu­tia­mi — na­prík­lad, Braillesurf, BrookesTalk, IBM HomePage Reader, Marco Polo, MultiWeb, Sensus Internet Browser, Simply Web 2000 atď.

Je jas­né, že tvor­ba web strá­nok, kto­ré by zo­hľa­dňo­va­li špe­ci­fi­ká a od­liš­nos­ti všet­kých exis­tu­jú­cich pre­hlia­da­čov, je ne­mys­li­teľ­ná. Je­di­né roz­um­né vý­cho­dis­ko z da­nej si­tu­ácie pred­sta­vuje tvor­ba web strá­nok v sú­la­de s pri­ja­tý­mi štan­dard­mi a pre­ne­cha­nie spô­so­bu ich zo­bra­zo­va­nia pre­hlia­da­čom, kto­ré by ma­li tie­to štan­dar­dy dob­re ovlá­dať.

3  Vojna prehliadačov mení svoju podobu

Vý­raz „vojna browserov“, spá­ja­ný s his­to­ric­kým sú­pe­re­ním pre­hlia­da­čov Micro­soft In­ter­net Ex­plo­rer a Netscape Na­vi­ga­tor, po­zná asi kaž­dý. V mi­nu­los­ti bo­li v tej­to voj­ne po­u­ží­va­né via­ce­ré ne­fé­ro­vé pros­tried­ky. Na­prík­lad, Micro­soft za­vie­dol JSc­ript a Netscape za­sa Ja­vasc­ript, obi­dva pre­hlia­da­če za­vá­dza­li od­liš­né pa­ra­met­re prí­ka­zov ja­zy­ka HTML a do­kon­ca aj hneď no­vé prí­ka­zy — tak sa zro­di­li po­ve­dz­me prí­ka­zy EMBED (Netscape) a MARQUEE (Micro­soft).

Po vy­tvo­re­ní kon­zor­cia W3C tá­to voj­na zme­ni­la svoju po­do­bu: od­vte­dy je voj­na pre­hlia­da­čov o tom, kto správ­nej­šie a rých­lej­šie zo­bra­zuje web strán­ky, vy­tvo­re­né v sú­la­de so štan­dard­mi, na kto­rých schvá­le­ní sa po­die­ľa­li všet­ky bo­ju­jú­ce stra­ny.

No­vá si­tu­ácia umož­ni­la za­po­jiť sa do tej­to „vojny“ aj ďal­ším pre­hlia­da­čom, me­dzi kto­rý­mi tre­ba spo­me­núť v pr­vom ra­de pre­hlia­da­če Mo­zil­la a Ope­ra, kto­ré si zís­ka­vajú stá­le viac priaz­niv­cov. Pri­ja­tie štan­dar­dov tiež ko­neč­ne ot­vo­ri­lo ces­tu aj špe­cia­li­zo­va­ným pre­hlia­da­čom — na­prík­lad, pre ľu­dí s te­les­ný­mi pos­ti­hnu­tia­mi ale­bo pre mo­bil­ne za­ria­de­nia. 

4  Typ do­ku­men­tu a kó­do­va­nie

Kaž­dá ko­rekt­ne vy­tvo­re­ná web strán­ka mu­sí ob­sa­ho­vať dekla­rá­ciu ty­pu do­ku­men­tu a dekla­rá­ciu po­u­ži­té­ho kó­do­va­nia, kto­ré ur­čujú spô­sob spra­co­va­nia strán­ky v pre­hlia­da­či.

Dekla­rá­cia ty­pu do­ku­men­tu (DOC­TY­PE) ho­vo­rí o tom, kto­rá štan­dard­ná sú­sta­va prí­ka­zov bo­la po­u­ži­tá pre pro­gra­mo­va­nie da­nej strán­ky. Po­tom pre­hlia­dač mu­sí iba ve­dieť prí­ka­zy tej­to sú­sta­vy správ­ne a rých­lo in­ter­pre­to­vať (ren­de­ro­vať). Na­prík­lad, pre strán­ku vy­tvo­re­nú v sú­la­de s ja­zy­kom XHTML 1.0 Strict dekla­rá­cia ty­pu do­ku­men­tu vy­ze­rá na­sle­du­jú­co:

<!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD XHTML 1.0 Strict//EN" "http://www.w3.org/TR/xhtml1/DTD/xhtml1-strict.dtd">

Vi­dieť, že v prí­pa­de po­tre­by si pre­hlia­dač mô­že „stiahnuť“ po­treb­né pra­vid­lá pria­mo z uve­de­nej in­ter­ne­to­vej ad­re­sy.

Ak typ do­ku­men­tu nie je uve­de­ný, pre­hlia­dač ne­vie, kto­rá sú­sta­va pra­vi­diel bo­la po­u­ži­tá, a po­kú­ša sa iba „uhád­nuť“ ne­ja­ký pri­ja­teľ­ný spô­sob zo­bra­ze­nia da­nej strán­ky. Po­dob­né há­da­nie si mô­že do­vo­liť ob­rov­ský Micro­soft In­ter­net Ex­plo­rer na vý­kon­nom stol­nom po­čí­ta­či, ale nie ma­lý za­bu­do­va­ný pre­hlia­dač v mo­bil­nom za­ria­de­ní.

Ok­rem dekla­rá­cie ty­pu do­ku­men­tu mu­sí správ­ne vy­tvo­re­ná strán­ka ob­sa­ho­vať aj dekla­rá­ciu po­u­ži­té­ho kó­do­va­nia tex­tu. Na­prík­lad zod­po­ve­da­jú­ci prí­kaz  ja­zy­ka XHTML pre viac­ja­zyč­nú strán­ku v kó­do­va­ní UTF-8 vy­ze­rá na­sle­du­jú­co:

<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8" />

Po­tom na správ­ne zo­bra­zo­va­nie zna­kov po­u­ži­tých ja­zy­kov sta­čí na­sta­viť v pre­hlia­da­či au­to­ma­tic­ké roz­poz­ná­va­nie kó­do­va­nia. Ak de­fi­ní­cia po­u­ži­té­ho kó­do­va­nia chý­ba, po­tom bu­de po­u­ži­té im­pli­cit­né kó­do­va­nie (spra­vid­la Western European) a nie­kto­ré ale­bo via­ce­ré zna­ky bu­dú zo­bra­ze­né ne­správ­ne.

Tre­ba po­zna­me­nať, že Micro­soft In­ter­net Ex­plo­rer s je­ho schop­nos­ťou „uhádnuť“ po­u­ži­té kó­do­va­nie aj bez uve­de­nia dekla­rá­cie po­u­ži­té­ho kó­do­va­nia „roz­maz­nal“ via­ce­rých au­to­rov web strá­nok, kto­rí sa čas­to uspo­koja s tým, čo vi­dia iba na svo­jom osob­nom po­čí­ta­či. Veď pred­sa ne­bu­dú skú­šať zo­bra­zo­vať vy­tvo­re­nú strán­ku vo všet­kých mož­ných pre­hlia­da­čoch!

5  Základné nástroje pre autorov web stránok

Na­ozaj, zo­bra­zo­vať vy­tvo­re­nú strán­ku vo všet­kých mož­ných pre­hlia­da­čoch vô­bec nie je po­treb­né. Sta­čí sa iba pre­sved­čiť,  že strán­ka je vy­tvo­re­ná v sú­la­de so zvo­le­ným štan­dar­dom. Na ten­to účel kon­zor­cium W3C po­sky­tuje na svo­jich strán­kach po­treb­né ná­stroje: W3C HTML Va­li­da­tor (http://validator.w3.org/) a W3C CSS Va­li­da­tor (http://jigsaw.w3.org/css-validator/). Kaž­dý au­tor si mô­že skon­tro­lo­vať správ­nosť kó­du vlast­nej strán­ky, ako aj akej­koľ­vek inej strán­ky na in­ter­ne­te.

Uve­de­né va­li­dá­to­ry kon­tro­lujú, či je da­ná strán­ka (resp. štýl) vy­tvo­re­ná v sú­la­de s uve­de­nou špe­ci­fi­ká­ciou ja­zy­ka. Nie­kto­ré pro­gra­my na tvor­bu web strá­nok ob­sa­hujú pros­tried­ky na kon­tro­lu zdro­jo­vé­ho kó­du (syn­tax chec­kers, lint pro­grams), kto­ré, aj keď sú uži­toč­né, nie sú sku­toč­ný­mi va­li­dá­tor­mi. Na dru­hej stra­ne, mô­žu kon­tro­lo­vať tie vlast­nos­ti, kto­rý­mi sa ozaj­st­ný va­li­dá­tor ne­za­obe­rá: mož­né prob­lé­my s kon­krét­ny­mi pre­hlia­dač­mi, chý­ba­jú­ce zá­lož­ky, mož­né prob­lé­my s fix­nou veľ­kos­ťou ob­ra­zov­ky nie­kto­rých za­ria­de­ní a po­dob­ne. Z voľ­ne do­stup­ných pros­tried­kov toh­to dru­hu je mož­né spo­me­núť CSE HTML Va­li­da­tor Lite (http://www.htmlvalidator.com/lite/).

Po­u­ží­va­nie W3C HTML Va­li­da­to­ra je naj­jed­no­duch­šie, ak má­me pre­hlia­dač Ope­ra. Sta­čí stla­čiť CTRL+ALT+V, a prá­ve ot­vo­re­ná strán­ka sa odoš­le na va­li­dá­ciu, vý­sled­ky kto­rej bu­dú zo­bra­ze­né v no­vom ok­ne. Tak­to je mož­né vy­la­diť strán­ky ulo­že­né na osob­nom po­čí­ta­či pred ich umiest­ne­ním na web.

V iných pre­hlia­da­čoch je mož­né ot­vo­riť na ten­to účel no­vé ok­no a vy­užiť mož­nosť „upload file“.

W3C HTML Va­li­da­tor vy­ža­duje, aby kon­tro­lo­va­ná strán­ka ob­sa­ho­va­la tak dekla­rá­ciu ty­pu do­ku­men­tu (DOCTYPE), ako aj dekla­rá­ciu po­u­ži­té­ho kó­do­va­nia (charset). Už to­to sa­mo o se­be nú­ti au­to­rov web strá­nok za­mys­lieť sa nad štan­dard­mi a nad voľ­bou štan­dar­du, kto­rý naj­lep­šie vy­ho­vuje po­tre­bám kon­krét­ne­ho pro­jek­tu.

6  HTML Tidy pracuje za vás

HTML Tidy (http://tidy.sourceforge.net/) je vy­ni­ka­jú­cí voľ­ne ší­ri­teľ­ný prog­ram ty­pu syn­taxchec­ker, kto­rý  „čistí“ HTML kód a do­kon­ca sám in­te­li­gen­tne opra­vuje via­ce­ré chy­by v zdro­jo­vom kó­de. Zro­zu­mi­teľ­ná do­ku­men­tá­cia ho umož­ňuje prak­tic­ky okam­ži­te na­kon­fi­gu­ro­vať a za­čať po­u­ží­vať. Z množ­stva mož­nos­tí toh­to ma­lič­ké­ho (iba 156 kB), rých­le­ho a veľ­mi in­te­li­gent­né­ho pro­gra­mu tre­ba spo­me­núť je­ho schop­nosť dať do po­riad­ku aj to, čo vy­pro­du­kuje MS Word 97/2000 pri ukla­da­ní sú­bo­ru vo for­má­te HTML. Ok­rem to­ho, umož­ňuje kon­ver­ziu HTML na XHTML, roz­de­le­nie za­da­né­ho sú­bo­ru na HTML kód a CSS kód, pek­ne štruk­tú­ro­va­né pre­for­má­to­va­nie zdro­jo­vé­ho tex­tu a ve­ľa iných uži­toč­ných ve­cí.

O si­le HTML Tidy sved­čí aj fakt, že fir­ma Macro­media na svo­jich strán­kach po­sky­tuje ná­vod na in­teg­rá­ciu jed­nej z ver­zií Tidy a pro­gra­mu Macro­media Dream­weaver, kto­rý je mo­men­tál­ne po­va­žo­va­ný za ta­ký WYSIWYG edi­tor web strá­nok, kto­rý pro­du­kuje naj­me­nej chýb v zdro­jo­vom kó­de.

Micro­soft eš­te tak ďa­le­ko ne­do­šiel, pre­to ná­vod na in­teg­rá­ciu Micro­soft Front Page a HTML Tidy, ako aj zod­po­ve­da­jú­ce zdro­jo­vé kó­dy v ja­zy­ku Visual Basic for Applications  náj­de­me in­de (http://www.suodenjoki.dk/produktioner/artikler/tidy_integration_article.asp).  

Exis­tuje ve­ľa tex­to­vých (nie WYSIWYG) edi­to­rov na tvor­bu web strá­nok, kto­ré po­nú­kajú in­teg­rá­ciu HTML Tidy, na­prí­klad vy­ni­ka­jú­ci NoteTab (http://www.notetab.com/), kto­rý je do­stup­ný aj vo fre­e­wa­re ver­zii Light, ale­bo HTML-Kit (http://www.chami.com/free/html-kit/), kto­rý je tiež fre­e­wa­re.

7  Pomocníci pri tvorbe kaskádových štýlov

Na tvor­bu kas­ká­do­vých štý­lov je vhod­né po­u­žiť CSS edi­to­ry ty­pu Top Style (http://www.bradsoft.com), Style Assistant (http://www.styleassistant.de), Cascade (http://www.balthisar.com) atď. Ich vý­stup si vy­ža­duje buď žiad­ne, ale­bo len mi­ni­mál­ne úp­ra­vy vy­pro­du­ko­va­né­ho CSS sú­bo­ru. Sa­mot­ný vý­voj štý­lu je ľah­ší, ale vy­tvo­re­ný štýl tre­ba vždy pod­ro­biť va­li­dá­cii po­mo­cou W3C CSS Va­li­da­to­ra.

8  Reklamácie komerčného software?

Po­u­ži­tie W3C HTML Va­li­da­to­ra a W3C CSS Va­li­da­to­ra a po­hľad na ich chy­bo­vé hlá­se­nia pri­ro­dze­ne mô­že pri­viesť k zá­ve­ru, že naj­väč­šou chy­bou je po­u­ží­va­nie WY­SI­WYG edi­to­rov. Ne­ob­stoja  ta­ké dra­hé ko­merč­né pro­gra­my ako Micro­soft Front Page, Ado­be Go­Li­ve a do­kon­ca ani Mac­ro­me­dia Dre­a­mwe­a­ver. Bez ma­nu­ál­nej úp­ra­vy ale­bo po­u­ži­tia HTML Ti­dy tie­to, ale aj iné, WY­SI­WYG edi­to­ry web strá­nok spra­vid­la pro­du­kujú kód s chy­ba­mi. Sa­moz­rej­me, vý­rob­co­via na tých­to pro­gra­moch pra­cujú aj na­ďa­lej, ale je otáz­ne, či tie ce­ny zod­po­ve­dajú vý­ko­nu. Ak to­pán­ky ob­sa­hujú chy­bu ši­tia, pre­dá­vajú sa za zlo­mok ce­ny ako par­ti­ový to­var. Pre­čo by to ne­moh­lo byť tak aj v prí­pa­de soft­wa­re „šitého ho­rú­cou ihlou“?

Po­u­ží­va­te­lia sys­té­mu TeX dob­re po­znajú me­no pro­fe­so­ra Do­nal­da E. Knutha (http://sunburn.stanford.edu/~knuth/), au­to­ra TeX-u, Me­ta­Fon­tu, viac­diel­nej mo­no­gra­fie „The Art of Computer Programming“ a množ­stva iných mo­nu­men­tál­nych a nad­ča­so­vých prác v ob­las­ti ma­te­ma­ti­ky, in­for­ma­ti­ky, al­go­rit­mov, pro­gra­mo­va­nia, po­čí­ta­čo­vej ty­po­gra­fie... Os­tat­ným je­ho me­no spra­vid­la ve­ľa ne­po­vie, aj keď ide o prav­de­po­dob­ne naj­lep­šie­ho pro­gra­má­to­ra všet­kých čias. Pro­fe­sor Knuth nie­len da­ro­val ľud­stvu ty­po­gra­fic­ký sys­tém TeX, bez kto­ré­ho je ne­mys­li­teľ­né sú­čas­né aj bu­dú­ce fun­go­va­nie mo­der­ných vy­da­va­teľs­tiev a ča­so­pi­sov a kto­rý pat­rí k pub­lic do­main pro­gra­mom, ale aj vy­plá­cal ho­no­rá­re tým, kto ob­ja­vil chy­by v tom­to pro­gra­me. Ško­da, že sa po­dob­né­ho kro­ku zo stra­ny vý­rob­cov ko­merč­né­ho soft­wa­re asi ne­doč­ká­me.

9  Reklamácie objednaných web stránok?

Kva­li­ta pro­duk­tu, kto­rý bol do­da­ný za fi­nanč­nú úh­ra­du a ne­vy­ho­vuje exis­tu­jú­cim štan­dar­dom, mô­že pred­sta­vo­vať dô­vod na za­mys­le­nie sa aj v prí­pa­de web strá­nok, vy­tvo­re­ných na zá­kla­de ko­merč­nej ob­jed­náv­ky. Ak strán­ka ob­sa­huje chy­by v zdro­jo­vom kó­de, ma­la by byť re­kla­mo­va­ná, pre­to­že kvô­li chy­bám v zdro­jo­vom kó­de mô­že byť to­tiž stra­te­ná ur­či­tá sku­pi­na po­ten­ciál­nych zá­kaz­ní­kov a s ňou sú­vi­sia­ci zisk. So­líd­na fir­ma by ma­la tr­vať na tom, aby tech­nic­ké rie­še­nie strán­ky umož­ňo­va­lo jej ma­xi­mál­nu do­stup­nosť, dl­hú ži­vot­nosť a ľah­kú údrž­bu vrá­ta­ne prí­pad­nej kon­ver­zie do iné­ho ja­zy­ka na tvor­bu web strá­nok — ináč po­ve­da­né, aby strán­ka vy­ho­vo­va­la stra­te­gic­ky vhod­ne zvo­le­né­mu štan­dar­du. Ale aj v prí­pa­de strá­nok už vy­tvo­re­ných a odo­vzda­ných by bo­lo lo­gic­ké pred­lo­žiť re­kla­má­ciu a žia­dať o opra­vu od­ha­le­ných chýb v zdro­jo­vom kó­de. 

10  Webby Awards a iné súťaže

Mô­že vy­hrať sú­ťaž slo­ho­vých prác sloh, ob­sa­hu­jú­ci gra­ma­tic­ké chy­by? Ur­či­te nie! Mô­že vy­hrať sú­ťaž v pro­gra­mo­va­ní prog­ram s chy­ba­mi? Tiež nie — veď by ani ne­fun­go­val! Ani sú­ťaž v kra­so­kor­ču­ľo­va­ní ne­vyh­rá ten, kto uro­bil hru­bé chy­by ale­bo spa­dol, nech by ako­koľ­vek ume­lec­ky má­val ru­ka­mi. O sú­ťa­žiach kla­vi­ris­tov ale­bo hus­lis­tov ani ne­tre­ba ho­vo­riť. Ume­lec­ký do­jem — áno, ale len v rám­ci bez­chyb­nej tech­nic­kej re­a­li­zá­cie. Aj v prí­pa­de všet­kých mož­ných sú­ťa­ží in­ter­ne­to­vých strá­nok by to ma­lo byť rov­na­ké, pre­to­že v sku­toč­nos­ti web strán­ka pred­sta­vuje prog­ram, kto­rý ob­sa­huje nie­len text a iné prv­ky ob­sa­hu, ale aj prí­ka­zy na ich zo­bra­zo­va­nie a vzá­jom­né roz­miest­ne­nie.

Do­dr­žia­va­nie štan­dar­dov by ma­lo byť úpl­ne sa­moz­rej­mou vstup­nou po­žia­dav­kou pre všet­ky strán­ky pri­hlá­se­né do akej­koľ­vek sú­ťa­ži web strá­nok, či už škol­skej, ce­lo­štát­nej ale­bo ce­lo­sve­to­vej. Strán­ky s chy­ba­mi by sa do ta­kých sú­ťa­ží ne­ma­li ani kva­li­fi­ko­vať. Ví­ťaz­né strán­ky mu­sia byť tech­nic­ky bez­chyb­né. Jed­not­li­vec ale­bo tím, kto­rý ne­vie vy­tvo­riť tech­nic­ky bez­chyb­nú strán­ku, si ví­ťazs­tvo v sú­ťa­ži in­ter­ne­to­vých strá­nok ne­za­slú­ži.

Vy­ža­do­va­nie tech­nic­kej správ­nos­ti ako „vstupného filtra“ do web sú­ťa­ží však mô­že do­pad­núť rov­na­ko  bez­vý­sled­ne, ako pri­ro­dze­né a lo­gic­ké vy­ža­do­va­nie správ­nej vý­slov­nos­ti od te­le­víz­nych a roz­hla­so­vých mo­de­rá­to­rov: to, že ne­ve­dia vy­slo­viť mäk­ké „Ľ“ a  vy­slo­vujú slo­vá „ĽAD“ a „LAD“ úpl­ne rov­na­ko, je z ne­po­cho­pi­teľ­ných dô­vo­dov dru­ho­ra­dé v po­rov­na­ní po­ve­dz­me s ich zo­vňajš­kom. Mo­de­rá­tor s chy­ba­mi vý­slov­nos­ti by sa mal ob­rá­tiť na lo­go­pé­da — a au­tor web strá­nok by si mal v pr­vom ra­de na­štu­do­vať štan­dar­dy a po­u­ží­vať va­li­dá­to­ry.

11  Výučba „informatiky“ na školách

Ter­mín „in­for­ma­ti­ka“ je uve­de­ný v úvo­dzov­kách zá­mer­ne. Čas­to to­tiž to, čo sa pod náz­vom „in­for­ma­ti­ka“ vy­učuje na ško­lách všet­kých úrov­ní, nie je in­for­ma­ti­ka, ale iba obo­zná­me­nie sa s nie­kto­rý­mi pros­tried­ka­mi in­for­ma­ti­ky v po­do­be vy­bra­né­ho soft­wa­re a har­dwa­re. Ak by sme to bra­li váž­ne, po­tom by sme mu­se­li sto­tož­niť ma­te­ma­ti­ku iba s po­u­ží­va­ním kal­ku­lač­ky.

Po­kiaľ ide o tvor­bu web strá­nok v rám­ci „informatiky“, vy­učuje sa pre­važ­ne po­u­ží­va­nie kon­krét­nych pro­gra­mov — väč­ši­nou je to Micro­soft Front Page. Pri­tom sa za je­ho tla­čid­la­mi a me­nu strá­ca vše­obec­ný a uni­ver­zál­ny štruk­tú­ro­va­ný prí­stup k tvor­be elek­tro­nic­kých do­ku­men­tov, ako aj roz­diel me­dzi vlast­ným ob­sa­hom do­ku­men­tu a von­kaj­šou for­mou je­ho pre­zen­tá­cie. Na­mies­to štruk­tú­ro­va­né­ho spô­so­bu mys­le­nia a štruk­tú­ro­va­nej pre­zen­tá­cie in­for­má­cií sa žiak ale­bo štu­dent na­učí iba kli­kať vo vy­bra­ných pro­gra­moch. 

Vhod­ný zá­klad by pred­sta­vo­va­lo prá­ve in­for­mo­va­nie o štan­dar­doch na we­be spo­lu s dô­ra­zom na tvor­bu dob­re štruk­tú­ro­va­ných a tech­nic­ky správ­nych do­ku­men­tov. Tie­to prin­cí­py sa dajú ná­sled­ne ap­li­ko­vať pri prá­ci tak s už exis­tu­jú­ci­mi pro­gra­ma­mi, ako aj s pro­gra­ma­mi, kto­ré sa ob­ja­via až v bu­dúc­nos­ti.  

12  Chyby a opravy

Väč­ši­nu chýb, kto­ré sa vy­sky­tujú na web strán­kach, mô­že­me roz­de­liť na tri zá­klad­né sku­pi­ny:

• chy­by pra­vo­pis­né,
• chy­by po­u­ži­té­ho ja­zy­ka na tvor­bu web strá­nok (HTML, XHTML, XML),
• chy­by v de­fi­no­va­ní kas­ká­do­vých štý­lov (CSS).

Na opra­vu spo­me­nu­tých ty­pov chýb je mož­né po­u­žiť po­stu­py, kto­ré sú uve­de­né niž­šie. Po­cho­pi­teľ­ne, uvá­dza­né po­stu­py a spo­mí­na­né náz­vy pro­gra­mov tre­ba chá­pať ako orien­tač­né a pris­pô­so­biť ich kon­krét­nym pod­mien­kam a do­stup­ným pro­gra­mom.

12.1  Oprava pravopisných chýb

Bo­hu­žiaľ, úro­veň slo­ven­či­ny na mno­hých slo­ven­ských strán­kach nie je vy­so­ká. Pri­čom pri po­u­ži­tí exis­tu­jú­cich pros­tried­kov na úp­ra­vu tex­tu nie je vô­bec ťaž­ké vy­hnúť sa chy­bám pra­vo­pi­su na­prík­lad tak­to:

1. Ot­vo­riť exis­tu­jú­ci HTML (XHTML, XML) sú­bor v edi­to­re s pod­po­rou kon­tro­ly pra­vo­pi­su (MS Word, 602Text, atď.). Spus­tiť kon­tro­lu pra­vo­pi­su a nájsť slo­vá, kto­ré sú ozna­če­né ako ne­správ­ne.
2. Ot­vo­riť ten is­tý HTML (XHTML, XML) sú­bor v oby­čaj­nom tex­to­vom edi­to­re (No­te­pad, Word­Pad, atď.) a opra­viť od­ha­le­né pra­vo­pis­né chy­by pria­mo v zdro­jo­vom kó­de.
3. Po ukon­če­ní opráv ulo­žiť edi­to­va­ný sú­bor.

Po­zna­me­ná­me, že nie­ke­dy je vý­hod­nej­šie najprv pri­pra­viť text po­mo­cou pro­gra­mu s pod­po­rou kon­tro­ly pra­vo­pi­su, a až po­tom pri­dá­vať prí­ka­zy ja­zy­ka pre tvor­bu web strá­nok (HTML, XHTML, XML).  To­to je vhod­ný krok v prí­pa­de, ak web­mas­ter nie je au­to­rom ob­sa­hu strán­ky a ne­mô­že si do­vo­liť upra­vo­vať sa­mot­ný ob­sah.

V prí­pa­de cu­dzo­ja­zyč­ných strá­nok je kon­tro­la pra­vo­pi­su rov­na­ko dô­le­ži­tá. Ak sa návš­tev­ník strán­ky roz­hod­ne po­u­žiť na pre­klad strán­ky po­ve­dz­me z ne­mči­ny do an­glič­ti­ny ne­ja­ký au­to­ma­tic­ký pre­kla­dač (Google, Babel­Fish, atď.), pre­klad bu­de aj tak ne­do­ko­na­lý — tak na­čo ho zhor­šo­vať eš­te viac slo­va­mi s pra­vo­pis­ný­mi chy­ba­mi, kto­ré prá­ve kvô­li pra­vo­pis­ným chy­bám ne­bu­dú pre­lo­že­né?

12.2  Oprava chýb použitého jazyka pre tvorbu web stránok

Chy­by toh­to dru­hu mô­žu byť od­strá­ne­né iba v re­ži­me edi­to­va­nia zdro­jo­vé­ho kó­du. Po­stup mô­že byť na­sle­du­jú­ci:

1. Obo­zná­miť sa so špe­ci­fi­ká­ciou po­u­ži­tej ver­zie ja­zy­ka pre tvor­bu web strá­nok (HTML 4.01, XHTML 1.0, XML, atď.) na strán­ke W3C.
2. Ot­vo­riť kon­tro­lo­va­ný sú­bor v oby­čaj­nom tex­to­vom edi­to­re (No­te­pad, Word­Pad, atď.), aby bo­lo mož­né opra­viť od­ha­le­né chy­by pria­mo v zdro­jo­vom kó­de.
3. Skon­tro­lo­vať správ­nosť zdro­jo­vé­ho kó­du strán­ky po­mo­cou W3C HTML Va­li­da­to­ra (http://validator.w3.org/). Ak chy­by nie sú, po­kra­čo­vať kro­kom č. 5.
4. Obo­zná­miť sa so špe­ci­fi­ká­ciou kon­krét­ne­ho prí­ka­zu, s kto­rým sú­vi­sí pr­vé chy­bo­vé hlá­se­nie Va­li­da­to­ra, a opra­viť tú­to pr­vú chy­bu (to­to čas­to od­strá­ni aj nie­kto­ré ďal­šie chy­bo­vé hlá­se­nia Va­li­da­to­ra). Ulo­žiť sú­bor a po­kra­čo­vať kro­kom č. 3.
5. Po ukon­če­ní opráv ulo­žiť sú­bor.

Pro­ces opra­vy chýb ja­zy­ka HTML je mož­né vý­raz­ne sk­rá­tiť po­u­ži­tím vyš­šie po­pí­sa­né­ho pro­gra­mu HTML Ti­dy, kto­rý umož­ňuje pra­co­vať v re­ži­me off-li­ne.

12.3  Oprava chýb v definovaní kaskádových štýlov (CSS)

Aj tie­to chy­by je mož­né od­strá­niť iba v re­ži­me prá­ce so zdro­jo­vým kó­dom, na­prík­lad tak­to:

1. Obo­zná­miť sa so špe­ci­fi­ká­ciou po­u­ži­tej ver­zie ja­zy­ka pre po­pis kas­ká­do­vých štý­lov (CSS1, CSS2) na strán­ke W3C.
2. Ot­vo­riť kon­tro­lo­va­ný sú­bor v oby­čaj­nom tex­to­vom edi­to­re (No­te­pad, Word­Pad, atď.), aby bo­lo mož­né opra­viť od­ha­le­né chy­by pria­mo v zdro­jo­vom kó­de.
3. Skon­tro­lo­vať správ­nosť po­u­ži­té­ho ex­ter­né­ho CSS sú­bo­ru po­mo­cou W3C CSS Va­li­da­to­ra (http://jigsaw.w3.org/css-validator/). Ak chy­by nie sú, po­kra­čo­vať kro­kom č. 5.
4. Obo­zná­miť sa so špe­ci­fi­ká­ciou kon­krét­ne­ho prí­ka­zu CSS, s kto­rým sú­vi­sí pr­vé chy­bo­vé hlá­se­nie Va­li­da­to­ra, a opra­viť všet­ky vý­sky­ty tej­to chy­by. Ulo­žiť sú­bor a po­kra­čo­vať kro­kom č. 3.
5. Po ukon­če­ní opráv ulo­žiť CSS sú­bor.

Po­dob­ne tre­ba skon­tro­lo­vať aj ob­sah prí­ka­zov <STYLE> v do­ku­men­te (em­bed­ded sty­le), ako aj hod­nôt pa­ra­met­rov STYLE v prí­ka­zoch ja­zy­ka HTML (in-li­ne sty­le). 

Záver

Do­dr­žia­va­nie štan­dar­dov je v zá­uj­me všet­kých „obyvateľov“ in­ter­ne­tu z hľa­dis­ka roz­voja ob­cho­du, vzde­lá­va­nia, zá­ba­vy a ko­mu­ni­ká­cie. Pre­to by sa ma­la tvor­ba web strá­nok v sú­la­de so štan­dard­mi stať úpl­nou sa­moz­rej­mos­ťou. 

© Igor Podlubny 2003. Valid XHTML 1.0 – Valid CSS2